Estivillova metóda, ktorú vymyslel doktor Eduard Estivill, rozdeľuje rodičia na dva nezmieriteľné tábory. Jedni si tento prístup nemôžu vynachváliť a výsledky sú ohromení, druhým pripadá príliš krutá.
Čo Estivillova metóda vlastne je?
Máte doma malého nespavca, ktorému sa večer nechce do spať a neustále sa dožaduje vašej blízkosti a prítomnosti až do zaspania? Alebo sa v noci často budí s krikom a Vy ste ráno prejdení parným valcom s kruhmi pod očami? Potom máte doma malého tyrana, ktorý Vás síce miluje a Vaša blízkosť mu chýba, ale musí sa naučiť samostatnému zaspávania a spánku.
Spánok je, rovnako ako chôdza, prijímanie potravy alebo jemná motorika, návyk, ktorý robí mnohým deťom problém až do školských rokov. Táto metóda zaznamenala obrovský úspech, zhruba u 96% detí sa rodičia dočkali pozitívneho výsledku, ktorý na seba nechal čakať v priemere tri až štyri dni. Nestojí to za skúšku?
Pár pravidiel na začiatok
Táto metóda je vhodná pre deti staršie viac ako pol roka. V tejto dobe by malo byť dieťa schopné vydržať bez jedla celú noc, ale ak je to potrebné, dieťa v noci pokojne nakojte alebo prebaľte, je však dôležité sa aj naďalej riadiť nižšie opísaným postupom. Túto metódu môžete použiť aj na staršie dieťa, vo veku dvoch, troch alebo viac rokov. Hlavnou myšlienkou celej metódy je naučiť dieťa správne spať.
Nezačínajte nácvik metódy, ak je Vaše bábätko choré, trápia ho zápaly, horúčka, alergia, bolesť zubov alebo podráždenie po očkovaní. Malo by byť v pokoji a vo svojej postieľke, preto sa vyvarujte cestovaní alebo prespávanie v cudzom prostredí.
Ak sa budete u uspávanie dieťaťa striedať s inými rodinnými príslušníkmi, vysvetlite im presne princíp metódy a trvajte na dôslednosti! Len vtedy, ak budete všetci ťahať za jeden povraz, môže mať metóda výsledky!
Ak spí Vaše dieťa aj cez deň, nezaťahujte žalúzie alebo závesy, neztišujte rádio a televíziu, nechoďte po špičkách. Dieťa by sa malo naučiť, že vo dne je svetlo a živo, a v noci je tma a ticho – v noci sa spí.
Ako Estivillova metóda prebieha?
Samotné metóde by mal prichádzať akýsi rituál. Ide pritom jedno, či pôjde o rozprávanie, prečítanú rozprávku alebo uvoľňujúcu masáž. Dieťa by malo mať danú činnosť spojenú s predzvesťou spánku, ale mala by sa odohrávať niekde inde, než v izbičke, kde bude dieťa zaspávať.
Potom môže dôjsť k samotnému uloženie do postieľky, kde čaká obľúbená plyšová hračka, cumlík alebo iná nevyhnutná vec na zaspávanie. Dieťa je extrémne citlivé a reaguje na tón Vášho hlasu, vyjadrovania a celkový prejav. To najdôležitejšie, čo z Vás práve potrebuje cítiť, je istota.
Po uložení a prikrytie dieťaťa sa s ním pokojným, milým, ale sebaistým hlasom rozlúčte, poprajte mu dobrú noc, povedzte mu, s akým kamarátom bude spať v postieľke. „Zaklínadlo“ ešte asi dvakrát zopakujte a potom s úsmevom odíďte z izby.
Po Vašom odchode z izby nejspíš dieťa začne plakať, kričať, vztekat sa a volať Vás späť. Bežne by ste bezmyšlienkovite bežali naspäť, vzali dieťatko do náručia, upokojovala a uspávali desiatky minút. Krik a plač Vás nesmie vyviezť z miery! Vydržte jednu minútu, vojdite späť, dieťa znovu položte, zakryte, v pokoji zopakujte zaklínadlo a odíďte z izby.
Niektoré deti začnú kopať do postieľky, vyhadzovať z nej veci, môžu sa dokonca aj povracať, len aby si vynútili pozornosť rodičov. Niektorí rodičia neznesú krik a plač svojho dieťaťa, a odmietajú tento postup s tým, že je príliš drastický. Musíte si uvedomiť, že sa dieťaťu nič zlé nedeje, nič ho nebolí, nikto mu neubližuje, len sa hnevá a nemôže zaspať.
Pomôžte mu ku sladkému spánku tým, že ho to naučíte a metódu úspešne dotiahnete do konca. Žiadne hladkanie, maznanie, ale ani vysvetľovanie alebo rozčuľovania sa. Vždy vyslovte „mantru“ na dobrú noc a odíďte preč. Dieťa po chvíli nadobudne istotu, keď zistí, že sa nehneváte, že sa vrátite a s úsmevom zopakujete tá rovnaká (!) Slová.
