V živote každého dieťaťa nastane doba, kedy je načase začať chodiť do škôlky, pričom vek pri nástupe do predškolského zariadenia môže byť rôzny – záleží na zrelosti dieťaťa alebo tiež zamestnanosti rodičia. Či tak alebo onak, prvej návštevy škôlky, ktoré sú viac-menej poznávacie, sprevádza väčšinou počiatočný ostych, ale aj zvedavosť a nadšenie z neznámeho prostredia a programu, nových kamarátov a hračiek.
Dieťa by si malo na nástup do škôlky zvyknúť počas šiestich týždňov, ale veľa záleží na osobnostné vyzretosti každého jedinca. Postupom času sa však môže stať, že dieťa začne odmietať do škôlky chodiť.
Prečo nechce chodiť do škôlky?
Dôvodov môže byť veľa – nezvyk, úzkosť a stres z odlúčenia, nespokojnosť alebo neobľúbenosť v kolektíve, obavy z pedagógov alebo vyžadovaním neustálej rodičovskej pozornosti a starostlivosti.
Závislosť na matke nie je až tak neobvyklým javom, pričom dieťa často vyžaduje neustálu matkinu pozornosť a starostlivosť a odmieta prijať učiteľku v škôlke ako „náhradníčka“. Tento stav je väčšinou prechodný a každé dieťatko si na režim v škôlke postupne zvykne, ale veľakrát tým spôsobí všetkým v okolí nemalé trápenie.
Dieťa by sme mali učiť samostatnosti, či už ide o hranie, obliekanie alebo napríklad čistenie zubov. Nástup do škôlky by však nemal byť úplne prvým pokusom o odlúčenie od rodičov.
Na podobné situácie by malo byť dieťa zvyknuté už z minulosti – skúste ho občas prenechať na stráženie prarodičom, chodievajte medzi ostatné deti treba na ihrisko, do bazéna alebo materského centra. Prechod medzi rovesníkmi pre neho tak bude jednoduchšie.
Okolo tretieho roku života sa v dieťati prebúdza vlastný záujem o nadväzovanie kontaktu s ostatnými deťmi. Záleží na povahe dieťaťa – jedno s nadšením vbehne do triedy bez toho, aby Vám zamávalo na rozlúčku, druhé stojí so slzami v očiach v okne, kým mu nezmiznem z dohľadu. Charakterové vlastnosti by sme nemali prehliadať, mali by sme sa sna
Čo robiť, keď Vaše dieťa ztropí scénu?
Pokiaľ Vaše dieťatko vyslovene vyvádza a ranné scény plné kriku sú na dennom poriadku, skúste prísť na to, v čom je „zakopaný pes“. Spýtajte sa svoje ratolesti na skutočný dôvod odporu ku škôlke – je na vine niekto z dospelých, z detí, z prostredia alebo je skutočným problémom len túžbu po domove a známom prostredí?
Dieťa musí cítiť bezpečie a istotu, na ktorú bolo zvyknuté po celý čas jeho doterajšieho života doma. Podceňovať varovné signály a nútiť dieťa do škôlky násilím by mohlo priniesť problémy.
Môžu sa pridať poruchy spánku, bolesti brucha, pomočovanie, nespokojnosť, apatia alebo zvýšená chorobnosť. Riešením sa môže javiť aj dočasné prerušenie dochádzky alebo jej obmedzenia na pár dní v týždni, prípadne nižší počet hodín denne.
Odporúčaná je aj návšteva psychológa alebo psychoterapeuta, s ktorého pomocou určite nájdete vhodné riešenie. Tú môžete zvažovať už po troch týždňoch pretrvávajúcich ťažkostí.
Tri najčastejšie rodičovskej chyby
Prílišné ustupovanie
Malý vydierač si ráno plačom a krikom presadí svoju, rodičia nátlak nevydrží a radšej ho nechajú doma. To však nie je dlhodobým riešením.
Naopak si dieťa týmto prístupom overí, že si rodičia nestojí pevne za svojím názorom (čo je veľká chyba aj do budúcnosti) a potom tiež, že keď ztropí scénu, dostane, čo si zaumieni.
Nenaslouchání dieťaťu
Ignorujete svojho potomka a jeho náreky? Nevnímate jeho plač a zlosť? Ustupovať mu a nechať sa terorizovať ničomu nepomôže, ale možno sa len potrebuje uistiť o Vašej podpore a pozornosti, láske a starostlivosti.
Skúste si s ním porozprávať a prebrať s ním, prečo je návšteva škôlky dôležitá a v čom mu prospeje.
Podplácanie dieťaťa
V žiadnom prípade v dieťati nepestujte vidinu, že škôlka je niečo hrozné, čo sa musí vydržať a pretrpieť. To praktizujú rodičia, ktorí deťom sľubujú darčeky alebo sladkosti za to, že v škôlke nebudú plakať. Naopak mu vysvetlite, že je to zábavné miesto plné zábavy, kamarátov a nových zážitkov.
Dieťa motivujte, chváľte, rozprávajte sa spolu o tom, čo pekného v škôlke zažilo, čo sa mu podarilo a podobne.
