Reč a jej vývoj patrí medzi základné vývojové medzníky v živote každého ľudského jedinca. Samotný vývoj reči prebieha v niekoľkých etapách už od útleho novorodeneckého obdobia. Za vôbec prvý komunikačný prejav považujeme detský krik.
Predrečové obdobie
Zdravý kojenec začína pohmkávať niekedy okolo šiesteho týždňa veku. Ide o prvú zvukové prejavy, okrem kriku, ktoré môžeme zaznamenať. Mrnkania je spočiatku jednoduché, obsahuje samohlásky a rôzne zvuky súvisiace so saním a prehĺtaním. K nim sa neskôr pridávajú aj niektoré spoluhlásky, spravidla už na konci druhého mesiaca. Postupne potom mrnkania prechádza v dojčenskej bľabotanie.
Ešte skôr, ako dieťa začne použiť vlastné slová k dorozumenie, rozumie veľkému množstvu slov. Reaguje na ne pohybom, smiechom alebo prejavy nevôle. Svojim kecaním sa snaží napodobniť vypočutie slová. Začína tak nadväzovať kontakty s okolím pomocou reči.
Prvé slová
Od bľabotanie je už len pár krôčikov k prvým slovám, aj keď ide spočiatku o opakovanie rovnakých slabík alebo jednoslabičné slovíčka (mama, baba, ham). Tu je dôležité pripomenúť, že opakovanie má pre vývoj reči veľmi kľúčový význam. Dospelí by preto mali poskytovať dostatok rečových podnetov. Je však veľkou chybou, ak slová detsky deformujú a na dieťa šišlají. Toho sa treba podľa odborníkov vyvarovať.
Rozvoj slovnej zásoby
Do dvoch rokov veku
Medzi prvé obdobie rozvoja slovnej zásoby patrí období medzi prvým a druhým rokom dieťaťa. Slovná zásoba sa rozrastá o pomenovanie osôb, zvierat, vecí i činností. Zároveň dochádza k prudkému rozvoju pohybových schopností a narastá aj rozumová schopnosť. Dieťa začína tvoriť jednoduché vety.
Od dvoch do troch rokov
Za jedno z najdôležitejších období pre rozvoj reči považujeme obdobie medzi druhým a tretím rokom veku dieťaťa. Rozvoj myslenia spolu s rozvojom zrakového aj sluchového vnímania uľahčuje ďalší vývoj reči. Vytvára sa pamäť a batoľa je tak schopné zapamätať si jednoduché riekanky, môže sa naučiť aj jednoduché melódie. Dôležitým prvkom vo vývoji reči je stavba vety. Spočiatku tvorí dieťa vety jednoslovné, dvouslovné (mimi hajú), postupne však pridáva aj ďalšie slová. Ak nevie po treťom roku veku vytvoriť ani jednoduchú vetu, možno už uvažovať o oneskorenom vývoji reči.
Je potrebné si uvedomiť, že vývoj reči je značne individuálne, prebieha u jednotlivých detí nerovnako a nerovnomerne. A to aj u súrodencov, vychovávaných v rovnakom prostredí. Ovplyvňujú ho kombinácia genetiky a intelektu dieťaťa.
Ďalej je potrebné brať do úvahy aj možný, vekom podmienený negativizmus. Preto je treba dieťa do rozprávanie netlačiť, nezačínať vetu „musíš povedať, povedz“ atď. Akýmkoľvek nutkaním môžeme situáciu len zhoršiť.
Od troch do štyroch rokov
Medzi tretím a štvrtým rokom dieťa prejavuje prirodzenú zvedavosť (pýta sa „čo to je“ a „prečo“) a slovná zásoba sa ďalej rozvíja.
V tomto veku dieťa prechádza kritickým obdobím, pozná už veľké množstvo slov, ale ešte ich nedokáže vysloviť tak, ako by si prialo. Práve v tomto období môže začať zadrhávať, avšak nejedná sa o zajakavosť, iba o rýchly tok myšlienok.
V prípade zlej výslovnosti treba reč opravovať iba príklady, nie zbytočne upozorňovať na chyby.
Od štyroch do piatich rokov
Medzi štvrtým a piatym rokom je pre dieťa najdôležitejšia činností hra a začína kresliť. Práve kresba môže slúžiť aj k diagnostike niektorých rečových porúch, pretože niektoré črty bývajú pre tieto poruchy špecifické.
Dieťa už vie rozprávať vlastné zážitky, popisuje deje alebo aj krátke príbehy.
Okolo piateho roka by mal byť vývoj reči ukončený. Dieťa má byť schopné používať hovorovú reč, používa jednoduchá súvetia a takisto gramaticky zvláda stavbu viet.
